Brečtan popínavý ´Adam´

Rastie v svetlých lesoch, na stromoch Európy. Brečtany majú dve odlišné štádia rastu. V juvenilnom štádiu sú plazivé alebo popínavé, majú vedľajšie zakoreňujúce výhonky, laločnaté listy a drobno chlpaté výhonky. Brečtany sa veľmi líšia veľkosťou, mohutnosťou a vhodnosťou do určitého priestoru. Sú ideálne ako pozadie pre iné rastliny alebo pokryvné steny. Pestrolisté brečtany sa používajú na presvetlenie tmavých kútov. Ak sa ťahajú po stene, nepoškodzujú zdravé tehly, ale môžu rozrušiť riedku maltu a poškodiť náter. Husto rastúce brečtany sú znamenité pôdopokryvné rastliny, prosperujú dokonca v suchom tieni. Možno ich viesť a rozlične formovať na drôtenej konštrukcii. Všetky časti brečtanu môžu po požití spôsobiť vážne žalúdočné ťažkosti, pri kontakte s miazgou môže byť podráždená pokožka alebo sa zhoršiť kožná alergia. Brečtany vydržia rozličné podmienky, ale lepšie rastú v úrodnej, na humus bohatej pôde, uprednostňujú zásaditú, vlhkú, ale dobre priepustnú pôdu. Zelenolisté brečtany tolerujú tieň, pestrolisté uprednostňujú viac svetla a ochranu pred studeným vetrom. Niektoré, najmä pestrolisté brečtany, môžu byť v krutých zimách poškodené, na jar sa však obyčajne obnovia. Rast samopopínavých brečtanov možno urýchliť tým, že sa mladé stonky pohrúžia do zeme – onedlho vytvoria bočné plazivé výhonky. Rez kedykoľvek počas roka. Vytvára množstvo variet a kultivarov, mnohé z nich sa ľahko pestujú ako izbové rastliny v závesných košoch a iných nádobách.

Má malé, 3-laločné, svetlé až tmavozelené listy so srdcovitou bázou a s krémovobielymi škvrnami; v dospelosti sú listy škvrnité a zaliate žltou farbou. Je stredne mohutný, znamenitý ako izbová rastlina alebo na stenu.

Výška 5 m.